reklama

“Mŕtvy mafoš je dobrý mafoš. Zachvíľu budú všetci dobrí."

O tom, ako Arpád Soltész vyventiloval svoj Hnev​ a pár jeho knižných postáv skončilo v mlynčeku na mäso.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

​Recenzia knižného románu od Arpáda Soltész: Hnev (Vtedy na východe). Bratislava: Vydavateľstvo Ikar, 2020

(článok vznikol ako školská práca - literárna kritika)

 Knižný román s názvom Hnev sa vracia k autorovej prvotine zo série Vtedy na východe s rovnako stručným názvom Mäso. Spolu so sfilmovanou knihou Sviňa tvoria peknú zbierku do poličky, teda najmä čo sa týka príťažlivého papierového obalu, ktorý nápadne pripomína novinové stránky. Kniha Hnev však pod prebalom ukrýva nie veľmi tradičný tvrdý obal, symbolicky obsiaty malými pohrebnými krížikmi. Veď aj má prečo.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Autor sa nás hneď na prvých stránkach snaží presvedčiť, že kniha, ktorú sa chystáme okúsiť, nie je ničím iným, ako vymysleným románom, čírou fikciou a v žiadnom prípade sa nejedná o literatúru faktu. Nezostáva nám nič iné, iba veriť, že to tak naozaj je. Aj keď rozhľadenejší čitateľ tuší, že nie je. A o to viac je štipľavý mráz, ktorý z toho behá po chrbte. Ale poďme pekne poporiadku.

 Knihu sa Arpád Soltész aj tentokrát rozhodol rozčleniť na niekoľko príbehov otitulovaných podľa mena, resp. prezývky hlavnej postavy daného príbehu. Jednotlivé kapitoly odkrývajú množstvo zápletiek, ktoré na seba nadväzujú, či už z časového alebo obsahového hľadiska. Aj napriek tomu, že kniha súvisí s Mäsom, čitateľ dokáže rýchlo vhupnúť do deja. Treba však podotknúť, že sa naozaj nejedná o knihu, ktorú je možné zhltnúť za jeden večer popri scrollovaní na sociálnych sieťach. Veľké množstvo postáv, netradičných prezývok a slangových či argotických výrazov si vyžadujú čitateľovu plnú pozornosť, inak sa môže v príbehu stratiť tak, ako sa v ňom stratilo zopár ľudí v mlynčeku na mäso.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 V prvej kapitole je hlavným motívom celkom nezmyselná vražda mladého a čestného policajta Molyho najobávanejším a najvplyvnejším bossom košického mafiánskeho gangu - Bandim. Vyšetrovanie vraždy neprebieha tak, ako by bežný občan Slovenskej republiky mohol predpokladať. Autor nám umožní nahliadnuť do zákulisia protidrogových razií, sledovania dílerov a vezme nás do priestorov pitevne. Takisto nám veľmi jasne naznačí, aké sú vzťahy medzi policajtmi a “trojpísmenkovými” v období 90. rokov. 

 Vráťme sa ale na chvíľu k autorovej štylistike a slovníku. Priznám sa, že som sa s niečím podobným pravdepodobne ešte nestretla. A to už som v kníhkupectvách nechala nemalú sumu peňazí. Udivuje ma, ako Arpád Soltész dokáže jednu vetu napísať vtipne a zároveň tak, že si nie ste istí, či náhodou nebudete potrebovať vreckovku. Mimoriadne špecificky a hravo no pritom veľmi priamo, ostro a zrozumiteľne. Pomerne vulgárne, no súčasne tak, že tie škaredé slová hltáte ako čerstvo upečené lekvárové buchty od babičky. Ostrá irónia a korenistý humor vás prenasledujú na každom rohu ako vrah Inžinier najatý na likvidáciu policajta Mikiho. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Druhá kapitola sa nesie v duchu citátu, ktorý nám autor zanechal na začiatku každej kapitoly. Konfuciova rada znie - “Skôr než sa vydáš na cestu pomsty, vykop dva hroby.”. Jedna z postáv, Šalený Valent, však dodáva, že ”chujovina, dva sú málo”. Autor sa rozhodol, že by bolo načase čitateľovi dopriať trochu pocitu spravodlivosti a pomstiť smrť nevinného policajta. Miki teda vyhlási Bandimu vojnu. Vyhrá ju? Ja to už viem. Jedno vám však môžem prezradiť - do “boja” bude zapojená aj sympatická lekárka Simona, kvôli ktorej si už nikdy nebudete istí, či vás v nemocnici ošetruje naozaj len obyčajná doktorka. Dočkáte sa akcie, vydierania, napätia aj miernych náznakov lásky, nielen medzi Mikim a Simonou, ale aj medzi známym hercom a synom pána ministra Šípoša. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Ak vás v úvode mojich slov zaujal mlynček na mäso, v tejto kapitole sa s ním konečne zoznámite. Napriek celkom stručnému opisu je dosť možné, že sa po dočítaní tých pár riadkov stanete vegetariánom, alebo minimálne najbližšieho pol roka nebudete jesť párky. Lebo ako hovorí jedna z mafiánskych postáv - “Párky znesú všetko, keď sa to dobre nariedi.”. Po týchto slovách som sa telepaticky snažila presvedčiť SIS-kára Kábla, ktorému bola táto vyhrážka adresovaná, aby Bandimu konečne dodal to, o čo ho žiada, pretože odmietam byť pri tom, ako bezcitne dobijú a rozštvrtia ďalšiu postavu a spravia z neho raňajky. Naozaj nič pre citlivé povahy a milovníkov hot-dogov.

 Obdivujem autora za to, že sa mu celý čas darilo udržať moju pozornosť a živiť vo mne napätie a neistotu. A to je pri mojej nesústredenej hlave a schopnosti zaspať do piatich minút po otvorení akejkoľvek knihy naozaj čo povedať. Nikdy si nie ste istí, ako daná akcia dopadne, koho plán na záchranu vlastnej kože či špinavého biznisu je lepší, komu vybuchne auto a ktorá z postáv prizná všetky svoje skutky. Veď keď sedíte nahý vo vlastných výkaloch, priklincovaný o drevenú stoličku, poviete aj to, čo neviete. Určite to poznáte.

 V posledných dvoch kapitolách knihy je podľa môjho názoru o trochu menej akcie, avšak prepracovanosť zápletiek sa stále drží na rovnakej úrovni. Nechá sa minister Šípoš zastrašiť videonahrávkou, ktorá ho usvedčuje o priamej objednávke na likvidáciu policajta? To, že na VHS kazete je aj kompromitujúci materiál, kde jeho juniorská verzia prichytená pri milostnom akte so známym hercom? Viem si predstaviť, že za čias mečiarizmu táto téma bola väčším tabu, ako je dnes, keď takéto úniky videí s najrôznejšími sexuálymi praktikami známych osôb sú celkom časté a po internete sa šíria rýchlejšie ako ochorenie COVID-19. 

 Pre mňa osobne bola veľmi silná práve tá časť, kde sa odohráva prenasledovanie novinára Schlesingera, ktorý rád píše nie veľmi lichotivé články o podnikaní pána ministra a o jeho konexiách na mafiánske podsvetie. Po tom, ako sa rozhodne stráviť noc v aute na parkovisku pred prešovským mäsokombinátom, ho neminie nepekná príučka. Sledovanie novinára a snaha o jeho zastrašenie a likvidáciu je v tejto dobe niečo, čo sa naoazaj nečíta ľahko. “Ako je možné, že ten škrabák je na titulnej strane vo všetkých novinách namiesto toho, aby bol niekde v lese, zabalený v igelite a nezvestný? Prečo ste nesplnili Kuzmiakov priamy rozkaz?” Niečo mi to veľmi nápadne pripomína. Nemyslíte?

 Po prečítaní tejto knihy som zostala unesená. Našťastie nie doslova, čo sa o niektorých postavách príbehu povedať nedá. Napriek tomu, že autorov štýl je veľmi svojský, dokázal si ma získať dokonalým ironickým humorom, realistickými opismi postáv aj deja, pestrým slovníkom, nekonečným množstvom zápletiek a neustálym vyvolávaním napätia a zvedavosti. Ak by som mala vybrať jednu vec, ktorú som sa vďaka tejto knihe naučila, bola by to práve múdrosť “Never nikomu. Lebo podraziť ťa môže iba dakto, komu veríš. Emócia, ktorá vo mne pretrvávala ešte niekoľko dní po vrátení knihy naspäť na poličku nemohla byť iná, ako hnev. 

 Hnev v sebe netreba dusiť. Treba ho vyventilovať. Mäsokombinát Mäspo, investičná firma Hexagon Fung, mafiánsky gang Farkašovcov či bezpečnostná služba Securiton. Autor musel mať naozaj bujnú fantáziu a disponovať nevyčerpateľným zdroj predstavivosti, aby dokázal vyplodiť takúto číru fikciu. 

 No a to, či sa “nahnevaný” Arpád Soltész rozhodol ukončiť román klasickým happy-endom, vám neprezradím. Môžete si však byť istí, že sa držal viackrát zopakovaného hesla “Mŕtvy mafoš je dobrý mafoš. Zachvíľu budú všetci dobrí. Život mafiána je krásny, ale krátky.

Silvia Smolková

Silvia Smolková

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Som študentkou FMK UCM, odbor masmediálna komunikácia. Venujem sa sociálnym sieťam a online marketingu. :) Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu