“Napriek tomu, že nebol politikom ani verejným činiteľom, objavoval sa veľmi často v niektorých slovenských médiách” dočítame sa na Wikipédií o pár riadkov nižšie. Ako je možné, že tlačová beseda “obyčajného podnikateľa z Ružomberka” si zaslúžila priestor v priamom prenose spravodajskej televízie? Kto vlastne stojí za mediálnym vzostupom Mariána Kočnera?
Kontroverznú postavu M. K. vám asi nemusím predstavovať. Podľa štatistík z Google Trends jeho meno dosiahlo vrchol vo vyhľadávaní na Googli práve vo februári 2018. V období, kedy počas tragickej udalosti vo Veľkej Mači prišiel Marián o svojho “kolegu” novinára. Áno, je to tak. Ani ja som netušila, že Kočner vyštudoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Vlastne, až do vraždy Jána a Martiny som o ňom nevedela nič. Prečo by som sa o neho mala zaujímať? Pochybní podnikatelia s množstvom káuz na krku tu boli, sú a aj budú.
Médiá ho ale vnímali inak. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo nejaký neznámy podnikateľ, ktorého meno navyše figuruje v mafiánskych zoznamoch, to so svojou tlačovou konferenciou dotiahne až do živého vysielania slovenskej spravodajskej televízie TA3? Ale poďme pekne po poriadku.
Pred istým časom som natrafila na veľmi zaujímavú investigatívnu reláciu internetového spravodajského portálu Aktuality.sk. Najnovší diel s titulkom “Kto spravil z Mariána Kočnera celebritu? Zisťoval Pavol Fejér” si ihneď získal moju pozornosť. Prečo? Pretože osoba pána Kočnera vo mne dokáže vyvolať veľmi silné emócie. A práve táto relácia je hlavným zdrojom informácií, o ktoré sa budem v nasledujúcich riadkoch opierať.
PRÍSŤ, ČI NEPRÍSŤ?
Už po zhliadnutí titulku som sa zamyslela nad tým, nad čím som sa dovtedy nikdy nezamyslela. Čo je ten pán zač? Čím si zaslúžil takú obrovskú pozornosť médií? Nie je to verejne známa osoba, nie je to politik. Ako je možné, že sme na jeho tlačových besedách pravidelne mohli zahliadnuť mikrofóny tak vplyvných médií ako sú TV Markíza, TA3,TV JOJ, Hospodárske noviny či dokonca verejnoprávna inštitúcia RTVS? Beáta Balogová, šéfredaktorka denníka SME, zastáva názor, že ignorovanie osoby Mariána Kočnera nie je správnym riešením. “Ísť na tlačovku niekoho, o kom viem, že bude šíriť klamstvá, alebo tam nepôjdem a pôjdu tam iní novinári, ktorí sa ho nebudú pýtať dôležité otázky, a tak dostane nikým neobmedzovaný, voľný priestor.” vysvetľuje pani Balogová. S jej názorom sa sčasti stotožňujem. Seriózne médiá nemali nikdy dopustiť, aby sa vďaka nim Kočner zviditeľnil a už vôbec nie, aby organizoval vlastné tlačové besedy. To sa žiaľ stalo a čas sa už nedal vrátiť späť. Preto bolo jediným riešením na jeho tlačovky chodiť a konfrontovať ho tak, ako to robila napríklad Monika Tódová, Ján Kuciak či Adam Valček. Niektorí na to doplatili smrťou, iní psychickým terorom zo strany podnikateľa.
NAJLEPŠIA OBRANA JE ÚTOK
A aká bola jeho taktika? Novinári, ktorí o ňom kriticky písali, sa stali predmetom jeho prenasledovania. Zistil, že ideálnou stratégiou nebude spochybňovanie toho, čo o ňom píšu, ale spochybňovanie novinárov ako takých. Spochybňovanie autorov článkov. Obrana vo forme útoku. Veď kto by veril článkom Adama Valčeka, ktorý “sa po smrti brata psychicky zrútil a bol závislý na sedatívach”? Kto by dôveroval článkom publikovaným “psychicky narušenou Tódovou”? V diskreditácií novinárov mu podal pomocnú ruku konšpiračný portál Hlavnespravy.sk či bývalá redaktorka bulvárneho týždenníka Plus 7 dní, Martina Ruttkayová. “Vždy urobím o čo ma požiadate.” píše Mariánovi a o pár dní si užíva dovolenku na Kapverdách, dokonca aj s poistením.
Na otázku “Prečo potreboval Marián Kočner ovládnuť mediálny priestor?” odpovedala Iveta Radičová, bývalá predsedníčka vlády Slovenskej republiky, aktuálne pôsobiaca ako sociologička a pedagogička na Fakulte masmédií Paneurópskej vysokej školy. Tvrdí, že Kočner potreboval prehlušiť všetky kauzy, ktoré s ním boli späté. Robil to zverejňovaním nelegálne získaných informácií, napr. sms-kovej a mailovej komunikácie medzi novinármi navzájom a medzi novinármi a politikmi. Jeho cieľom teda bolo odpútať pozornosť od iných, oveľa dôležitejších udalostí. To, že jeho zdroje boli nelegálne a ním zverejňované informácie častokrát klamlivé, už nebolo podstatné. Platí predsa, že stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou. Médiá kládli až príliš veľký dôraz na to “čo” Kočner hovorí a nie “prečo” to hovorí. Odvádzal ich pozornosť a utajoval tak svoju trestnú činnosť. Médiám však nenapadlo hľadať za jeho činmi nejaký skrytý zámer. On im jednoducho podhadzoval vlastné témy a médiá si jeho tvrdenia neoverovali.
VŠETKO IŠLO TÝM SPRÁVNYM SMER-om
V roku 2012, tesne pred parlamentnými voľbami, sa podarilo Kočnerovi vypustiť do mediálneho sveta kompromitujúci videozáznam s politikom Richardom Sulíkom. Výsledok bol taký, že kvôli “ham and eggs-u” sa strana SaS ledva dostala do parlamentu a strana SMER atakovala ústavnú väčšinu (až 83 poslancov). Vďaka Kočnerovi a vplyvu médií na verejnú mienku. Myslíte si, že to bola náhoda? Kočner veľmi dobre vedel, že zverejnenie videa z “raňajok Richarda Sulíka u kontroverzného podnikateľa”, na ktorých mimochodom stihli prebrať aj voľbu generálneho prokurátora, stranu SaS potopí. Dobre vedel, aký vplyv majú informácie zverejnené v médiách na publikum, na voličov. Dokonale premyslené. Dokonale načasované. Kočner zas a znovu využil médiá vo svoj prospech a v prospech jeho mafiánskych kolegov.
IDEME ONLINE O 3, 2, 1...
“Keď skončí tento súdny spor, tak ja spravím tlačovku, ktorú nebudete môcť zostrihať, tak ako býva zvykom. Tam sa dozviete celú pravdu. Ale na živej tlačovke. Dobre páni?” hovorí Kočner novinárom v priestoroch súdu, na ktorom sa ocitol kvôli podozreniu z falšovania zmeniek. Veľmi dobre vedel, že len vďaka priamym prenosom sa mu podarí úplne ovládnuť mediálny priestor. Počas živého vstupu si médiá nedokážu overiť jeho výpoveď, nedokážu ju zostrihať, nedokážu ho konfrontovať. A to je problém. Pavol Fejér vysvetľuje, že je to dokonca protizákonné. Zákon o vysielaní a retransmisií všetkým vysielateľom ukladá povinnosť zabezpečiť všestrannosť informácií, názorovú pluralitu a objektívnosť spravodajských aj politicko-publicistických programov. Tým, že mu to televízia TA3 už v minulosti dovolila, zacítil príležitosť. Páčil sa mu záujem kamier a zachutila mu popularita. Vycítil, že ho médiá legitimizujú a on prostredníctvom nich dokáže ovládať ľudí. V odpovedi na otázku, prečo televízia TA3 odvysielala jeho tlačovú konferenciu naživo, sa Martina Kyselová, hovorkyňa televízie TA3, odvoláva na to, že sú komerčná televízia a ide im sledovanosť. Lenže aj vďaka takémuto sebeckému prístupu médií častokrát dochádza k legitimizácii zločincov a mafiánov. Pretože ľudia veria tomu, čo sa dozvedia z médií.
A NAKONIEC ZLÍZAL SMOTÁNKU
“Medzi pozvanými nechýbal ani totálne zmenený Marián K., ktorý zhodil neuveriteľných 40 kilogramov. Zmenil životný štýl, začal zdravo jesť, vynecháva mastné jedlá a sladké nápoje.” Autorka a moderátorka markizáckej televíznej relácie Smotánka, Erika Judýniová, pravdepodobne ani len netuší, ako veľmi dopomohla k vybudovaniu pozitívneho obrazu kontroverzného podnikateľa u televízneho diváka. Veď keď bol Kočner pravidelne pozývaný na najväčšie spoločenské akcie, tak to s ním nemohlo byť až také zlé, nie? A ešte keď to hovorí Erika…
Kočner mal “know-how” a potreboval ho každý, kto bol zapletený v špinavom biznise. Veľmi dobre vedel, akú silu majú médiá a ako vďaka nim dokáže robiť šialené veci. A to bez toho, aby si to bežný divák, čitateľ či poslucháč uvedomoval. Ani ja som si to neuvedomovala. Prostredníctvom médií dokázal elegantne odpútať pozornosť od svojich káuz, dokonca sa mu podarilo ovplyvniť priebeh volieb. Médiá majú na nás v tejto dobe obrovský vplyv a nemôžeme sa teda čudovať, že práve tí najväčší mafiáni sa snažia ovládnuť mediálny priestor. Veď vedia prečo to robia.
(článok vznikol ako školská práca)
